fizika wikipedia - EAS
Physics - Wikipedia
https://en.wikipedia.org/wiki/PhysicsWebPhysics is the natural science that studies matter, its fundamental constituents, its motion and behavior through space and time, and the related entities of energy and force. Physics is one of the …
Fizika - Wikipedija, prosta enciklopedija
https://sl.wikipedia.org/wiki/FizikaWebFizika - Wikipedija, prosta enciklopedija Pojdi na vsebino Vklopi stransko vrstico Iskanje Ustvari račun Osebna orodja Ustvari račun Prijava Strani za odjavljene urejevalce več o tem Pogovorna stran Prispevki Navigacija Glavna stran Dobrodošli Izbrani članki Naključni članek Zadnje spremembe Občestvo Portal občestva Pod lipo Kontaktna stran Pomoč
Rad (fizika) – Wikipedija
https://hr.wikipedia.org/wiki/Rad_(fizika)WebSadržaj Početak 1 Definicija: rad sile 2 Specijalni slučaj "sila puta put" 3 Zakon o promjeni kinetičke energije 4 Objašnjenje definicije rada sile Sadržaj cjeline Objašnjenje definicije rada sile 4.1 Značaj tangencijalne komponente sile 4.2 Uloga hvatišta sile 4.3 Promjenjivu silu treba integrirati 4.3.1 Tumačenje i primjer integrala rada
Fizika – Wikipédia
https://hu.wikipedia.org/wiki/FizikaWebA fizika a természeti jelenségek széles körét magyarázza az elemi részecskéktől (mint például a kvarkok, leptonok és bozonok) a galaxisok legnagyobb szuperhalmazaiig.Ezért a fizikát nevezik néha az "alapvető tudománynak" is. A fizika a természetben előforduló jelenségeket megpróbálja a lehető legegyszerűbb modellbe foglalni.
Physics Physique Физика - Wikipedia
https://en.wikipedia.org/wiki/Physics_Physique_ФизикаWebPhysics Physique Физика, also known as various punctuations of Physics, Physique, Fizika, and as Physics for short, was a scientific journal published from 1964 through 1968. Founded by Philip Warren Anderson and Bernd T. Matthias, who were inspired by wide-circulation literary magazines like Harper's, the journal's original goal was to print papers …
Fizika - Wikipedia
https://mg.m.wikipedia.org/wiki/FizikaWebFizika. Ny Fizika (avy amin' ny teny grika φυσις midika hoe zavaboary na natiora) dia araka ny haiendri-teniny ny "siansan'ny zavaboary". Amin' ny dikany amin' ny ankapobeny na amin' ny heviny voalohany, ny fizika dia fahalalàna ny zavaboary; io no hevitra nomen' i René Descartes sy ny mpianany Jacques Rohault sy i Régis [1]. Ny fizika ...
Mozgás (fizika) – Wikipédia
https://hu.wikipedia.org/wiki/Mozgás_(fizika)WebMozgás (fizika) – Wikipédia Mozgás (fizika) [ bevezető szerkesztése] Ez a szócikk nem tünteti fel a független forrásokat, amelyeket felhasználtak a készítése során. Emiatt nem tudjuk közvetlenül ellenőrizni, hogy a szócikkben szereplő állítások helytállóak-e. Segíts megbízható forrásokat találni az állításokhoz!
Fyzika – Wikipédia
https://sk.wikipedia.org/wiki/FyzikaWebFyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" a φύσις (fysis) = "príroda") je prírodná veda o transformáciách energia v časopriestore a o vlastnostiach jej foriem a prejavov, akými sú napríklad hmota, jej pohyb, náboj a tiež sila, ktorou hmota medzi sebou pôsobí. Predmetom fyziky je látka, pole a fyzikálne javy.. Vo všeobecnosti je úlohou fyziky …
Fizikai mennyiségek listája – Wikipédia
https://hu.wikipedia.org/wiki/Fizikai_mennyiségek_listájaWebA fizikai mennyiségek használt nevét és jelét a Nemzetközi Súly- és Mértékügyi Hivatal írja elő. [1] Magyar változata a Mérésügyi Törvényben található. [2] Néhány mennyiségre több nevet használnak, mint például a mágneses B-mezőre, amelyet mágneses fluxus-sűrűségnek, mágneses indukciónak vagy egyszerűen csak mágneses mezőnek neveznek.
Scalar (physics) - Wikipedia
https://en.wikipedia.org/wiki/Scalar_(physics)WebScalar (physics) In physics, scalars (or scalar quantities) are physical quantities that are unaffected by changes to a vector space basis (i.e., a coordinate system transformation). Scalars are often accompanied by units of measurement, as in "10 cm ". Examples of scalar quantities are mass, distance, charge, volume, time, speed, and the ...
Fizika - Wikipedia
https://bs.wikipedia.org/wiki/FizikaWebFizika (grč. φυσική (ἐπιστήμη) phusikḗ (epistḗmē) "poznavanje prirode"; φύσις, phúsis "priroda") je prirodna nauka koja uključuje proučavanje materije i njenog kretanja kroz prostor i vrijeme, zajedno sa povezanim pojmovima kao što su energija i sila. Jedna od najosnovnijih naučnih disciplina i glavni cilj fizike je shvatiti ponašanje svemira.
fizika - Wiktionary
https://en.wiktionary.org/wiki/fizikaWebfizika ( plural fizikák ) physics (branch of science) Declension [ edit] Derived terms [ edit] fizikai (Compound words) : atomfizika biofizika részecskefizika Latvian [ edit] Latvian Wikipedia has an article on: fizika Etymology [ edit] Via some other European language, from Ancient Greek φυσικός (phusikós, “natural”) . Noun [ edit]
Fizika — Vikipēdija
https://lv.wikipedia.org/wiki/FizikaWebFizika ( grieķu: φύσις, physis — ‘daba’) ir dabaszinātne, kurā tiek pētītas matērijas un enerģijas īpašības, to mijiedarbība laikā un telpā. Šī zinātne aplūko tādus jēdzienus kā, piemēram, spēks, enerģija, masa un lādiņš. Kā eksperimentālai zinātnei, tās mērķis ir izprast dabas likumus. Fizika ir viena ...
Fizika — Википедија
https://sr.wikipedia.org/sr-el/ФизикаWebFizika ( grč. φύσις, phisis: priroda [1] [2] [3]) jeste fundamentalna prirodna nauka koja proučava osnovna ili suštinska svojstva prirodnih pojava i tela. [4] Fizičari proučavaju osnovna svojstva, strukturu i kretanje materije u prostoru i vremenu. [5] Fizičke teorije se najčešće izražavaju kao matematičke relacije.